Boj s mečom v súčasnosti

Meč v každej kultúre nadobúda osobitý význam. Niektorým dodáva silu, status či dokonca sa stáva symbolom moci. Môže byť určený na sekanie, bodanie či rezanie. Z histórie vieme, že iba elita mohla s ním cvičiť či zabíjať. Nižšia vrstva sa k nim dostala len výnimočne. Niekedy darom či odkúpením. Meč bol určený na ochranu pokoja a práva v každodennom živote.

Je meč v dnešnej dobe potrebný?

Áno aj nie. Táto odpoveď bude vždy záležať od toho s čím budeme porovnávať. Pokiaľ porovnávame meč s pištoľou je jasné, kde je víťaz na dlhú vzdialenosť. Iný výsledok však môžeme dostať na krátku vzdialenosť. Tá správna otázka však znie, je možné sa dnes s mečom stretnúť? Pokiaľ sa pozrieme na udalosti vo svete, stále je možné sa stretnúť s útokmi mačiet či iných zbraní pripomínajúcich meč. Pravdepodobnosť, že stretnete niekoho, kto pôjde oproti vám po ulici s mečom v ruke je veľmi malá, ale aj napriek tomu sa pýtam: „Čo by ste robili, ak nič neviete a stane sa vám takéto niečo“? Nebolo by lepšie sa zaoberať aj touto možnosťou na tréningu? Pokiaľ porovnávame meč s nožom, súhlasím , že je ľahšie schovať nôž ako meč.

O akých dlhých mečoch sa bavíme?

Pokiaľ sa pozrieme na dĺžku zbrane, môžeme jednoznačne konštatovať, že pokiaľ nemáte koňa a nechodíte s ním naozaj všade, nemáte zrejme kam uložiť historický obojručný meč. Tieto meče patrili k dlhým a ťažkým. Jediná možnosť dnes je ich naložiť do auta a preniesť z bodu A do bodu B. Tieto meče radím ku kategórii Hobby. Ak by sme, ale chceli chodiť s mečom po svojom boku, bavíme sa o mečoch do dĺžky jedného metra. Tieto meče je možné nosiť pri páse ako katany. Niektoré meče od 50 - 70 cm je možné nosiť na chrbte v puzdre. Samozrejme v dnešnej dobe nie je typické so sebou nosiť meče a to je fakt. Meč je však možné rýchlo tasiť tak ako v prípade noža.

Je cvičenie s mečmi praktické?

Všetko závisí od uhlu pohľadu. Od dĺžky zbrane závisí v akej vzdialenosti budeme bojovať. Podľa tejto vzdialenosti vieme, kde sa chceme pohybovať a kde sa nikdy nechceme ocitnúť. Centimetrový rozdiel u ostria tu rozhoduje o živote a smrti. Všade, kde hrozí rýchle ukončenie boja či smrť, si vyžaduje byť extrémne opatrný a pozorný. Pripojte k tomu excelentné načasovanie a správny výber vhodnej techniky a máte praktický výsledok. Čím menej chybujeme, tým je väčšia šanca, že prežijeme. Ak tento istý postoj preberiete do iných systémov či k iným zbraniam, budete z neho ťažiť po zbytok života.

Oplatí sa súťažiť s mečmi?

Každá skúsenosť je dobrá skúsenosť. V prvom rade si však musíme uvedomiť či chceme doma počítať trofeje alebo sa nám jedná o skúsenosti zo sparingu. Pokiaľ sa vonku budeme baviť vždy o prežití, dôležité je mať skúsenosti a ťažiť z nich a nie sa riadiť pravidlami v súťažiach. Vonku totiž žiadne pravidlá nie sú. Je dobré však porozumieť mečom. Ja osobne boj s mečom prirovnávam k šachovej partii. Je jedno koľko je figúrok na hracej ploche, každý má nejaké zručnosti a možnosti. Každá zo zúčastnených strán chce vyhrať resp. prežiť. Na to, aby sme prežili musíme byť chladnokrvní a vykonať čo najminimalistickejšie kroky a obety k cieľu. Cieľom je zasadiť všetkým hracím figúrkam fatálny úder a eliminovať hrozbu. Nič viac, nič menej.

Čo nás má naučiť boj s mečom?

  • rýchlejšie rozhodovanie
  • minimalistické pohyby
  • správna mechanika tela
  • správne dodržiavanie vzdialenosti
  • správne načasovanie
  • správna mentalita (menšia chybovosť v boji)

Z histórie vieme, že filipínske bojové umenia vychádzali primárne vždy z meča a nie tyče ako si väčšina ľudí myslí. Tyč ako zbraň bola iba alternatívou k meču. Počas španielskej okupácie boli meče zakázané. V tomto období dokonca Španieli uťali v niekoľkých dedinách hroty mečov, aby sa Filipínci nikdy nevrátili k tomuto umeniu. Ak zoberieme do úvahy najdostupnejší materiál miesto kovu, ktorého je na Filipínach hojne a je ľahko spracovateľný, dostaneme sa vždy k ratanu. Ratan je možné ľahko skrátiť na presnú dĺžku a v prípade potreby aj zaostriť.

Bol tu však jeden problém. Akékoľvek cvičenie s tyčami cez deň bolo nielenže zakázané, navyše by aj priťahovalo veľkú pozornosť okolia, čo bolo veľmi nežiadúce pre domácich obyvateľov. Jediný čas, kedy skutočne mohli cvičiť toto umenie, bol iba pod svitom mesiaca uprosted noci. Vo výnimočných prípadoch tancovali pri ohni, kde zabávali podnapitých Španielov. Španieli si tak nevedomky pílili pod sebou konár. Pôvodné bojové pohyby a techniky sa nikdy nezmenili ani nezmizli. Iba sa pretransformovali do inej zbrane či schovali sa pod rúško tanca.

Čo sa, ale výrazne zmenilo je doba. Obdobie vojny pominulo. Strelné zbrane sú na vrchole pyramídy a z nejakého zvláštneho dôvodu sečné zbrane boli vystriedané úderovými. Možnože je tyč ľahší nástroj v začiatkoch, možno nám umožňuje odpustiť začiatočnícke chyby, ale učí nás zlým zvykom. Učí nás kalkulovať nesprávnym spôsobom. Pri meči od prvého kontaktu je náročnosť tak vysoká, že ani 2 palice neprekonajú túto úroveň. Žiadne chyby neostanú nepovšimnuté a nepotrestané. Treba byť minimalistický, presný, chladnokrvný a mať veci pod kontrolou.

Na záver by som rád podotkol, že aj keď akýkoľvek úder pri tyči nás nutne nemusí ohroziť na živote, pri sečných zbraniach to neplatí. Akýkoľvek sek s mečom predstavuje instantné ukončenie boja. Tyč je možno v súčasnosti najpopulárnejšia a z pohľadu umenia najviac artistickejšia. To by, ale praktickým ľudom nemalo stačiť ako dôvod k cvičeniu. Majte preto na pamäti, že s tyčou je síce možné cvičiť ako s mečom, ale naopak to neplatí.

We use cookies to personalize content and to analyze our traffic. Please decide if you are willing to accept cookies from our website.